Zistila som, že nie som typ na “home office”. Narovinu, už dlhšie zisťujem, že doma sa flákam a namiesto toho, aby som urobila to, čo potrebujem, každú hodinu to odkladám. Jasné, pozom príde večer, ja sa splaším ako koň a rýchlo doháňam to, čo som mala cez deň urobiť. Samozrejme, potom sa ľutujem, že nemám voľný večer, že musím robiť do noci a že som ten najnešťastnejší človek na svete.
Ako to máte Vy?
Home office: Sloboda alebo pasca prokrastinácie?
Home office môže vyzerať ako sloboda, ale často znamená viac prokrastinácie, menej disciplíny a nekonečné rozptýlenia – od práčky až po chladničku.
Ale na to, že celý deň som buď volala s kamoškou alebo spievala s práčkou, keď doprala alebo leštila vodovodné kohútiky alebo sedela a čumela do blba, na to si nespomeniem. A tak som zistila, že mám síce talent na kopec vecí, ale na home office fakt nie.
Ja sa aj snažím cez deň niečo urobiť, ale v tom mi doperie práčka a idem vešať prádlo. Potom mi ujde pravé oko na konferenečný stolík a už tam fičím s handrou. Potom varím, potom sa pozriem do zrkadla a zistím, že celkom dobre by bodla pleťová maska, tak jasné, že si plesknem masku.
Nehovoriac o tom, že doma som tepláková kráľovná. Keby som nemusela ísť von so psami, možno by som bola pyžamová kráľovná.
Naštvala som sa. Nie, lepšie povedané nasrala som sa. Ale strašne!
Vedela som, že tento čudný “homeofisový” životný štýl musím ukončiť. Začala mi chýbať disciplína, kontakt s ľuďmi (s práčkou si cez deň veľmi nepokecáte a ani umývačka riadu nie je dvakrát ukecaná), pocit, že sa možem pekne obliecť, namaľovať sa a hlavne pocit, že potrebujem mať deň zorganizovaný.
Home office je skvelý test sebakontroly – buď zvládneš disciplínu, alebo sa staneš majstrom v leštení vodovodných kohútikov.
Home office som ukončila a išla som pekne do práce do kancelárie. Tepláky som pleskla do koša, vytiahla som pekné oblečko, urobila som mejkap, nabalila počítač, diár, vodu, hrušku, mandarínku a išla som do kanclu.
Všetko som stihla, všetko som urobila, čo som chcela. Neprokrastinovala som (rozumej – neulievala som sa) a obvykle to, čo mi trvalo tri dni, som mala hotové za niekoľko hodín. Porozprávala som sa s kolegami, bola som aj v kantíne na obede a bolo mi fajn.
