21 februára, 2025

Deň pre seba, povinnosť každej ženy

21. februára 2025

Každá žena potrebuje aspoň jeden deň v mesiaci len pre seba – nie ako luxus, ale ako nevyhnutnosť.

instagram:

@slabikar_prezenu

slabikar_prezenu

Žiadne klišé, len skutočné príbehy ženy po 40
Radosti a starosti (ne)dokonalej ženy
Ajurvédska medicína a strava
Blog spisovateľky Ľudmily Lenárovej

Ako sa v dnešnej dobe nezblázniť a naučiť sa

Ako sa v dnešnej dobe nezblázniť a naučiť sa vypínať?

Niekedy mám pocit, že sa strácam vo svete chaosu. Niekedy zapaľujem bengálske ohne a robím scény. Niekedy cítim, ako ma hormóny valcujú. Niekedy som tak strašne unavená, že by som najradšej bola Šípková Ruženka. Niekedy ma požiera stres. Niekedy sa budím na to, že mi hlava nonstop šrotuje.

A niekedy sa pýtam, ako sa znovu dostať do normálu, do balansu a do harmónie?

Viete, čo som na sebe zistila? Do chaosu, nervov a do stresov są dostávam vtedy, keď nemám zorganizovaný deň a keď mám tzv. voľnú disciplínu. Zisťujem, že improvizácia vôbec, ale vôbec nie je moja silná stránka. Práve naopak, škodí mi. Ubližuje mi. Akonáhle nechám všetko na náhodu, začnem sa v tom strácať. Ozve sa moja prokrastinácia, lenivosť, chaos a už sa v tom topím.

A viete, kedy mi to funguje a kedy mám konečne balans?
▶ Keď si deň naplánujem
Normálne si napíšem zoznam všetkého, čo v ten deň musím a chcem. Vždy večer si naplánujem deň dopredu. Dám si tam pracovné povinnosti a pozor, vždy si naložím len toľko, koľko unesiem, pretože nie je problém nahádzať si tam sto povinností, hoci viete, že nemáte šancu ich stihnúť. Menej a kvalitne ako veľa a s nulovým výsledkom.

▶ Keď si deň rozdelím do 2 kategórií - práca a voľný čas
Kto povedal, že diár máme zahltiť len povinnosťami a prácou a tým, čo všetko musím? Nezabúdajte na to, že deň má byť tvorený tým, čo MUSÍM a tým, čo CHCEM urobiť pre seba. Aby bol deň vybalansovaný, zaraďujem do svojho plánovania aj milé povinnosti ako napríklad - budem sa učiť nemčinu cez duolingo, pôjdem na pol hodinovú prechádzku, dám si pleťovú masku, zacvičím si Mojžišovej cviky, uvarím dobrú večeru a podobne.

▶ Keď vypnem hlavu
Vypínam ju behov, čítaním dobrej knihy, ktorá ma úplne pohltí. Pozeraním dobrého seriálu na Netflixe (teraz fičím na Cisárovnej Sissi), prechádzkou v lese alebo maľovaním či písaním. Keď nechám počítač nonstop zapnutý, prehreje sa. A rovnako je to aj s mojou hlavou. Preto stále tvrdím, treba vypínať.

Ajurvédsky denník - časť č. 1 Keď hormóny s

Ajurvédsky denník - časť č. 1
Keď hormóny so mnou lomcujú...

Je to tu! Dostávam sa do veku, keď hormóny so mnou mávajú jedna radosť. Jednak nikdy neviem, kedy dostanem menštruáciu a za druhé, moja nálada je ako na hojdačke. Čo na hojdačke, to je rovno bungee jumping, pričom neviete, či vás istí lano, alebo nie. Hormóny vedia narobiť poriadny problém a preto - beriem ich do vlastných rúk. Pomocou ajurvédy, táto medicína mi vždy pomohla.

Akonáhle sa stravujem "ajurvédsky" aspoň na 80 percent, pomáha mi to. V mojom prípade platí, že dobre mi robí teplá, ľahko stráviteľná strava. Teplá kaša na raňajky, teplý obed (nie teplý vyprážaný syr a nie teplé vyprážané hranolky, aby sme sa chápali). Ryža so strukovinami a s dusenou zeleninou a na večeru teplá zeleninová polievka. Záchrana jednak pre moje hormóny a rozhodne aj pre moje trávenie.

U mňa je neskutočne dôležitá pravidelnosť. Takže PRAVIDELNE v rovnakom čase raňajkovať, obedovať a večerať a nepreskakovať jedlá ako zajac v kukuričnom poli.

Ďalšie, čo mi pomáha, sú moje milované ajurvédske bylinky. U mňa je to Shatavari (neraz mi pomohlo, keď mi neprišla menštruácia), triphala, tá je výborná na trávenie a detox a večer Brahmi, to je na upokojenie a tiež lepší spánok.

Dôležitý je denný režim. Vstávať vždy v rovnakom čase, ale nie tak, že vyletím z postele ako Gagarin do vesmíru, ale pekne s pokojom. Idem na prechádzku so psami, dám si strečing, posedím na teraske, aby som pekne začala deň. Akonáhle sa totiž objavia hormonálne problémy, treba skľudniť, spomaliť. A to isté platí aj večer. Na desať minút si pustiť relaxačnú hudbu, dať si zopár Mojžišovej cvikov, čo ja považujem za najsilnejšiu zbraň v boji proti hormonálnym výkyvom, prečítať si dobrú knižku.

Aj keď v ajurvéde platí, že na každý konštitučný typ pomáha niečo iné. V ajurvéde sú tri typy - Vata, Pitta a Kapha. Ja som typ Vata, takže na mňa platia tieto pravidlá :-)

Keď sa naštvem, viem aj terasu zútulniť Potre

Keď sa naštvem, viem aj terasu zútulniť

Potrebujem sa doma cítiť pekne a príjemne. Celú zimu som chodila na terasu. Bola opustená, šedá, no logicky, pretože koľko času budete v zime tráviť na terase? Lenže teraz sa už pomaly “zletnieva” a ako som tak chodila okolo tej terasy, hovorím si: “Moja zlatá, ty potrebuješ dať do pucu.”

Potrebovala som ju zveľadiť. Pretvoriť si ju na svoj obraz. Nebudem popierať, odfotila som ju a poslala som obrázok do múdrej aplikácie ChatGPT.
Hovorím si: “Milá umelá inteligencia, teraz sa predveď.”
Múdra je. O pár gekúnd mi poslala obrázok s vizualizáciou “novej” terasy.
“To sa mi páči,” pomyslela som si a keďže vo väčšine prípadov mám vrtuľu v zadku, hneď som začala konať.

Napochodovala som do predajne Jysk a nakúpila som zopár drobností, vecičiek, ktoré ma vystihujú. Napríklad som zistila (áno, až teraz), že existujú koberce na terasu, ktoré, aj keď sa zašpinia, tak len vyšpricujete vodou. Vzala som nový obrus, štólu, vázičky, svietniky, púdrovo ružové vankúšiky, deky a samozrejme Budhu, aby mi pomohol byť pokojnou a vybalansovanou, aj keď chudák, túto misiu mu nezávidím.

Nabalená som došla domov, všetko som preorganizovala, naaranžovala som nové kúsky a nech sa páči, terasa chytila nový dych a energiu. Teším sa z nej ako malé dieťa. Po večeroch si zapaľujem lampášiky, svietniky, ráno na teraske pijem kávu a pozerám sa na Budhu, či už prišiel na to, ako ma “vybalansovať”. Zatiaľ sa tvári neutrálne.

Niekedy aj zopár maličkostí vie vliať do každodenného života novú energiu a príjemný pocit. Nemusíte hneď všetko búrať, ani investovať tisíce eur čakajúc, že len tak sa stane zázrak. Niekedy stačí len vyupratovať a podopĺňať zopár milých vecičiek, ktoré vás tešia a zrazu pocítite harmóniu a balans. Budhovi zjavne zachraňujem kožu.

A napokon sa na terase çitimle tak príjemne, že dnes ráno ma nerozhodilo ani to, že nejaký vrabčiak mi už stihol “pokrstiť” nový obrus. Nevadí, vyperiem, vyžehlím. Ešte že si aj ten vrabčiak chudák uľavil.

#osobnyrozvoj #noveinspiracie #terasa #žena #zenskysvet #ideleto #zenskyblog

Môj citrónový svet na Capri Boli sme s babami

Môj citrónový svet na Capri

Boli sme s babami na juhu Talianska a hovoríme si: “Keď už sme sem doplachtili, musíme ísť loďou na Capri.” Bože, tento ostrov je všade tak ospevovaný, že sme neváhali ani minútu, kúpili sme si lístky na loď a za také dve hodinky sme sa ocitli na Capri. Na citrónovom ostrove.

Keď máte po 40 - tke, hodnoty sa vám menia. Už neočumujete miestnych Talianov, ale úplne iné a hlavne chvalabohu neškodné krásy. V mojom prípade to boli citróny, pretože vždy hovorím, že ak sa mám v budúcom živote znovu narodiť, chcem byť citrón. Možno práve preto sa už v tomto živote občas tak kyslo tvárim. Asi tréning na to, keď raz budem ten citrón.

Hneď sme zasadli do reštaurácie na hlavnej promenáde, buchli sme si citrónovú limonádu a samozrejme, pistáciovú kávu. Akože o cenách pomlčím, lebo keď si spomeniem, že za malú kávu som dala 9 eur, tak chytám migrénu, ale zase... koľkokrát v živote sa človek ocitne na Capri? Našťastie, limonáda a káva chutili fantasticky!

Po chvíľke sme sa presunuli do mestečka Capri. Príjemné, milé, ale musím skonštatovať, že v Taliansku som videla aj krajšie a romantickejšie mestečká či dedinky. Možno najväčšou atrakciou je ulica, kde máte samé Gucci, Pucci, Armani, Hermes a tak podobne. Poviem to narovinu, na toto ma už nedostanú. Jednak tým, že si peniaze zarábam sama a nemám po svojom boku obstarožného milionára, tak naozaj nie som ochotná vysoliť tisíce eur za kabelku.

Okrem toho považujem priam za hriech dať za kabelku takéto peniaze, pretože či so mnou súhlasíte, alebo nie, pre mňa je kabelka spotrebný materiál. A bodka.

Takže Gucci, Pucci sme nenavštívili, pretože načo chodiť niekam, kde beztak neplánujete nič kúpiť a éra, že urobím si selfíčko v Gucci a plesknem na sociálne siete, že nech všetci vidia, ma našťastie úspešne obišla. A tak sme pokračovali v našej citrónovej ceste....

Capri je pekné, romantické a verím tomu, że keby tam človek prišiel na viac dní a pobrázdil ostrov autom, tak uvidí nádherné miesta a pláže. My sme mali na tento ostrov len pár hodín, lebo podvečer sme sa už museli vrátiť naspäť. V každom prípade, bolo aj Capri, aj citróny, aj slnko a aj pohoda. A tak to má byť.

#capriisland

Život nekončí v telefóne! Neskutočne ma zau

Život nekončí v telefóne!

Neskutočne ma zaujala táto fotografia s týmto názvom. Posledné týždne, mesiace fakt občas bojujem s tým, že telefón mi prerástol cez hlavu a miestami si pripadám, že je pre mňa dôležitejší ako moja noha či ruka. Totálna závislosť.

Mám pár minút času, čo urobím? Chytím do rúk telefón a scrollujem. Sledujem, ako mi pred očami rastie nezmyselný obsah. Častokrát mi tam naskakujú premotivované žienky alebo blázni, ktorí asi nemajú kamarátov a potrebujú sa zviditeľňovať takto. Mám ťažký deň, čo urobím? Scrollujem na mobile. Niekto ma naštval a potrebujem zmeniť myšlienky, čo urobím? Scrollujem na mobile. Večer sa nudím, čo urobím? Scrollujem na mobile. Sedím vo vlaku a namiesto toho, aby som pozorovala ľudí okolo seba a okolie, čo urobím? Scrollujem. Ako blbá.

Neodolám tomu. Čím väčšia absurdita, o to väčší záujem. Telefónu obetujem svoj čas, svoje povinnosti. Neuvedomujem si, že telefón ovláda mňa, nie ja jeho. Pomedzi prsty mi preteká každodenný život a povinnosti. Vzápätí na to som podráždená, pretože namiesto toho, aby som urobila niečo zmysluplné, tak tento čas sama a dobrovoľne venujem tomu poondenému mobilu.

Zisťujem, že je to cesta do pekla. Totálna závislosť. Blbosť na entú. Tento čertov výmysel nám síce dáva slobodu, ale zároveň nám ju niekoľkonásobne berie. Zabúdame, že svet a život existuje aj mimo mobilu.

Zabúdame sa na veci pozerať svojimi očami a nie "očami" mobilu. Prestávame vnímať zvuky, pretože prechádzka rýchlejšie ubehne, keď si dáme do uší slúchadla a pustíme si podcast z mobilu. Čo tam po vtáčikoch, ktorí nám štebocú? Čo tam po ľuďoch, ktorí kráčajú vedľa nás? Čo tam po svetských povinnostiach? Čo tam po knihách, ktoré sme už mesiace či roky nečítali?

Treba toto šialenstvo zastaviť, pretože inak nás mobily pohltia a namiesto toho pekného a ľudského nám zostane už len displej. A displej nie je život.

Súhlasíte či nie?

Čo nikdy ako žena nesmieš dopustiť alebo nebuď sprostá ako somárik!

Aj keď pozor, o somárikovi si myslím, že je to mierumilovné, zlaté a múdre zvieratko, ale môžem za to, že sa hovorí sprostý ako somár? No, ale poďme k veci. Dnes mám zamyslenie na tému: "Čo nikdy ako žena nesmieš dopustiť?". Je veľmi veľa žien a mnohé sa v nasledujúcich riadkoch možno aj spoznáte, ktoré trpia. Vo vzťahu, v rodine, v práci, v živote... a niekedy nastane moment, keď si tieto veci treba uvedomiť a povedať - dosť! Stačilo!

❌ Aby ta šikanovali
Sme dosť staré a skúsené na to, aby sme niekomu dovolili šikanovať nás. Deje sa to. Aj vo vzťahoch, aj v okolí, ale aj v práci. Nemiestne direktívne poznámky, ktoré vám hovoria, čo všetko neviete, nedokážete, ktoré vás nonstop ponižujú. Výsmechy, ultimáta, direktívy, ktoré so zdravým rozumom a postojom nemajú nič spoločné. Niečo, cez čo ani vlak nesmie prejsť vo vašom prípade.

❌ Aby udupávali vašu ženskosť
Narodili sme sa ako ženy, milujeme sa krášliť, obliekať do šiat, byť jemné a nežné. A jedného dňa, ani neviete ako, zrazu sa cítite ako chlap. Rozhodujete, vláčite sa s nákupmi, začnete sa obliekať "už len" prakticky, namiesto jemnosti máte skôr drsnosť a prestáva vás baviť váš ženský vnútorný svet. Chyba nie je vo vás, ale v niekom alebo v niečom, kto a čo vašu ženskosť udupali. Preč z toho a šup naspäť hľadať svoju stratenú ženskosť.

❌ Aby ničili tvoje sebavedomie
Kedysi ste si verili, mali ste v sebe zásoby energie aj na desať životov a zrazu są z vás stal slabý, krehký človek, ktorý si prestal veriť. Prečo? Vyhovárať sa na vek je hlúposť. Skôr treba hľadať príčinu, či nemáte nablízku človeka, ktorý vám vedome aj nevedome udupáva vaše sebavedomie. Blbými poznámkami typu: "Ty toto nedokážeš! Čo vymýšľaš za blbosti, chceš sa dostať do problémov? Na to nemáš. To nezvládneš." Utekajte od takýchto ľudí tak rýchlo, čo vám nohy znesú...

❌ Aby si uverila, že nie si krasną a jedinečná
Každá z nas je krásna a jedinečná a je úplne jedno, či matę 50 alebo 100 kíl. Kto povedal, ako máte vyzerať? Kto na svete má ten všemocný patent, aby určoval, či ste podľa ideálnych predstáv alebo nie? Výsmešky z výzoru, z váhy je niečo, čo netolerujte.

Ísť spať s čistou hlavou je niekedy dôležite

Ísť spať s čistou hlavou je niekedy dôležitejšie, ako to, koľko hodín spíte...

V poslednom čase mám pocit, že vstávam unavená ako pes. Nech spím aj sto hodín denne, ráno sa zobúdzam tak, ako keby ma prešiel parný valec a mám pocit, že by som potrebovala ďalších sto hodín spánku. Problém však nie je v tom, koľko hodín spím, ale v tom, s akou hlavou idem spať. A teraz nemyslím, či s mokrou, alebo so suchou, ale skôr s preťaženou, alebo s vyčistenou.

Minule som sa stretla s jednou osôbkou. Totálne vyrovnaná a vybalansovaná, veľmi príjemné stretnutie. Pýtam sa jej: "Ako to robíš, že si taká oddýchnutá?" A pritom pozor, nie je to žiadna žena, ktorá by mala čas na vyspávanie alebo že by v živote nepoznala slovo problém.
"Chodím spať s čistou hlavou," odpovedá mi. Pochopila som, že zjavne nemala na mysli to, že má umyté vlasy a odlíčenú tvár, však?
"Ako to robíš?," spýtala som sa jej.

Spomenula som si na to, ako sa v noci o tretej zobudím na to, že hlava mi ide vybuchnúť od toľkých myšlienkových pochodov. Riešim neriešiteľné hlavne vtedy, keď by som mala spať.

Dala mi niekoľko rád, ale najdôležitejšie je toto! Pred spánkom sa na pár minút upokojte. Ja som začala robiť to, že poďakujem za všetko pekné a pozitívne, čo mi dnešok priniesol. V každom dni sa nájdu zlé, ale určite aj dobré veci. Negatívne veci pomyselne pošlem niekam inam, pretože ich neovplyvním. Počúvam relaxačnú hudbu alebo si niečo prečítam, aby som išla spať s pekným pocitom.

"Hlavne nescrolluj na mobile," povedala mi táto osôbka na záver. Zrejme je to to najhoršie, čo môžeme pred spaním urobiť. Našu myseľ zasejeme blbosťami a potom sa nečudujme, že sa v noci budíme na nočné mory. Takže pred spánkou mobil preč a unormálnime sa, prosím!

"Nuž a ráno sa zobudíš s čerstvou hlavou a oddýchnutá," dodala. Skúšam to niekoľko dní a fakt to funguje. A stačí k tomu len obyčajný pokoj, poďakovanie a dobrá hudba.

La dolce vita alebo... nikdy nepodceňuj oddych!

La dolce vita alebo... nikdy nepodceňuj oddych!

Po týždňoch kolotočov, nespavosti, jemných stresov a paniky som sa s kamarátkami vybrala do Itálie! Konečne! Občas je celkom fajn urobiť si takú "babskú" jazdu, keď riešite len čisto ženské záležitosti, môžete brázdiť po butikoch jedna radosť a sedieť hodiny na kávach pri mori. Myslím si, že všetky tri sme to potrebovali ako soľ. Bez chlapov.

A všetky tri sme nastúpili do lietadla, ako sa hovorí, stečené z nervov, pretože každá z nás mala za posledné týždne a mesiace nervy na dranc, stres bol najsamlepší kamarát a ak by som povedala, že tri tlakové hrnce sa vybrali na zájazd, tak by som nebola ďaleko od pravdy.

Občas treba vypustiť paru z toho tlakového hrnca a ja to riešim tak, že zmením obrázky. Vypnem. Upokojím sa. Som pri mori. Vnímam ticho a pohodu. Som na dovolenke. Aj keď len na chvíľu....

Vybrali sme sa na pobrežie Amalfi. Na miesta, ktoré sa objavili v toľkých filmoch a na toľkých pohľadniciach. Hotová pastva pre oči. Jediné, čo nás prekvapilo, bolo dosť chladné počasie, takže som akurát dosť ľutovala, že som si nevzala zimnú vetrovku. Miestami som dokonca mala pocit, že mám chytené "močáky", pretože Taliani nedávajú na stoličky vonku teplučké podsedáky. Kaziči zdravia!

Tak som nabehla do lekárne, rukami - nohami som sa vykoktala, čo potrebujem a kúpila som si nejaký zázračný prášok. Razom bolo po panike s močovými cestami. Ešte že tak!

Pár dní sme si užívali krásne výhľady, kapučínka, pistáciové croissanty a cestoviny na milión spôsobov. Obdivovali sme citróny, ktoré túto oblasť preslávili. Túlali sme sa malebnými uličkami. Presúvali sme sa loďami, takže loď znamenala druhú MHD. Bolo fajn. Bolo dobre. Pomohlo.

Posťažovali sme sa vzájomne, podporili sme sa v tom, čo by sme mali zmeniť, pokúpili sme zopár výstrelkov talianskej módy. Pojedli sme hromady zmrzliny a povedali sme si, že síce miestami nie sme normálne, ale aj tak ten život stojí za to!

Záleží len na našom uhle pohľadu a na tom, čo iným dovolíme, a nedovolíme. Je len na nás, či náš život bude smutný a stresujúci, alebo niekedy dáme mnohým veciam a ľuďom "STOPKU" a začneme ho žiť podľa svojich pravidiel.

Load More Follow on Instagram