Video - Slabikarprezenu.sk

Video

My little slice of the interweb to share outfits, good shopping deals, recipes, and much more.

Bored at Work?

vlog / 5 Feb 2021

My summer Patio Transformation

Revive Presentation Center, Multi-Family Condos

Inside the big business of being a social media influencer

My Holiday DIY Tips & Tricks

Life As A 25 Year Old Millionaire

My thoughts on leadership

instagram:

@slabikar_prezenu

slabikar_prezenu

Šlabikár pre ženu | (peri)menopauza & nadhľad
Prežiť hormóny s humorom pre ženy 40+
22 tisíc žien číta môj Šlabikár pre ženu

Denník ženy v menopauze! Hormóny sú zase na d

Denník ženy v menopauze!
Hormóny sú zase na diskotéke... niekedy majú chuť milovať, inokedy vraždiť a opúšťať.
Nálada (zatiaľ) stabilná... do kedy? 😁
Spoznávate sa v tom poniektoré?

#menopauza #menopausa #perimenopauza #perimenopause #perimenopausesymptoms #zenapo40 #uzminenilasko20let #žena #zenskeveci

Nech sa každý stará sám o seba… alebo radše

Nech sa každý stará sám o seba… alebo radšej si pozametaj pred vlastným prahom

Stretla som kamarátku, ktorá sa mi medzi rečou posťažovala, že niekto z jej rodiny ju súdil, ako žije, respektíve - ako by mala žiť.

Aj mne sa občaa stáva, že mi niekto “radí”, čo by bolo najlepšie pre mňa a zbožňujem, keď mi túto “nežiadanú” službu ponúkajú ľudia, ktorí ma nepoznajú, o mojom živote vedia prd makový (možno aj o ňom vedia podstatne viac) a občas pomaly nevedia ani moje priezvisko, ale tvária sa ako klon Sibily, Nostradama a nositeľa Nobelovej ceny.

Milujem ich a keby som mohla, tak si ich fotky dám snáď aj do peňaženky…

Poviem to jednoducho. Záľubou Slovákov je starať sa o iných. A občas aj ubližovať, pretože veta, ktorú iní vypustia na vašu adresu pod zámienkou “ja ti chcem dobre”, može aj bolieť, pretože nie všetky sme boli zostrojené v oceliarniach, ale mnohé sme sa zrodili v maternici napríklad. A neskor v porodnici samozrejme.

Milujem ženy, ktoré súdia, ktoré majú patent na čítanie charakterov a predpovedanie budúcnosti. Len škoda, že ich to neživí. Tieto mrochty vás nikdy nepochvália, nedajú vám kompliment, zato sú premúdrelé ako rádio. Rypnúť si, to je ich parketa. Radiť, to je ich doména. Súdiť, to je ich majsterštuk.

A viete, ako ja s nimi bojujem? Utekám, mažem, stopujem, posielam kade ľahšie a keď je treba, posielam aj tam, kde sa ich príbeh začal písať, keď boli ešte embryo. Pretože nech si každý pozametá najprv pred vlastným prahom…

Tak aj tej kamarátke som poradila, nech dotyčnej kúpi takýto jednosmerný lístok a nech má od nej pokoj svatý.

Prečo?

Pretože nervový systém máme len jeden.
Pretože existujú opravovne áut, hodín, topánok, ale neexistujú opravovne nášho nervového systému, tak opatrne, dámy😅

Nie som síce lampa, ale tiež potrebujem vypnúť

Nie som síce lampa, ale tiež potrebujem vypnúť

Moj výlet do Malagy sa skončil. Niekedy aj dva dni stačia na to, aby človek “zresetoval”, nakopol sa a nabral novú energiu, lebo všetci si myslíme, že sme výnimoční, že bez nás sa zemegula nebude točiť, že naše zásoby energie sú ako zásoby ropy v Saudskej arábii, že my ovplyvníme, či zajtra vyjde v Bangkoku slnko a že sme stroje.

Figu borovú. Nie sme.

Dokonca čím som staršia, tým viac potrebujem vypínať. Volajte ma lampa, prežijem to. Tiež nesvieti 24 hodín denne.

Mala som obdobie, keď som podľa mňa priveľmi na seba tlačila. Že musím cvičiť, že musím naštartovať podnikanie, že musím schudnúť a tak… a tak som si povedala, že ja nemusím nič. Že nemusím sa tlačiť do niečoho, čo nechcem a čo nie je moja priorita.

Že nemienim chodiť do fitka, keď mám radšej prechádzky. Že nemusím hltať tuniakový šalát, z ktorého som hladná, keď mám rada čerstvý chlieb. Že nemusím stoj čo stoj rozbehnúť podnikanie a byť aktívna na sociálnych sieťach, keď mi je proti srsti nakrúcať trápne videá alebo nedajbože vám balamutiť mozgy, že toto a toto som ja vyskúšala a vy si to kúpte, lebo mne za to zaplatili.

Toto by fakt bolo pod ľudskú dostojnosť.

Toto nie! A tak som si na tom mojom výletiku ja+ja povedala, že už som dosť stará na to, aby som rozbíjala hlavou múr, lebo hlavu ešte budem potrebovať alebo aby som žila tak, ako nám niekto “radí”, ako niekto od nás chce, ako to počúvame z každej strany.

Každá sme iná, unikátna a dosť múdra na to, aby sme presne vedeli, čo nám robí dobre, čo nám ubližuje, čo nám dáva kopec energie a úsmev a čo nás ťahá dole do priepasti. Niekedy stači len vziať dobrú metlu, pozametať si a nadýchnuť sa čistého vzduchu.

2. deň v Malage alebo… nie je infúzia ako infúzia

Dnes som povodne chcela písať o tom, prečo je fajn byť niekedy v cudzom meste sama so sebou, ale viete, ako to je… niektorej vyhovuje byť chvíľu sama so svojimi myšlienkami a iná chce mať spoločnosť a to je v poriadku, lebo každá sme iná a mali by sme to rešpektovať.

A nech každá robí a koná tak, ako jej vyhovuje.

Moja sestra sa ma včera spýtala, či nie som smutná, že som v Malage sama. Tak jej hovorím: “Ja by som bola smutná, keby som tu sama teraz nebola.” No, ale dosť bolo o tom, poďme na veselšiu tému.

Dnes zase špacírujem a za fakt jedinú nevýhodu, že som tu a teraz sama, považujem len to, že si nemožem dať paellu, lebo všade ju ponúkajú tak, že si ju dvaja musia objednať. Toľko nezjem, tak sa uskromním aj s vyprážanými kalamármi, ktoré milujem.

Dala som si zase tie malé mini croissantíky a keďže kávu som už mala, tak som si objednala “infusion”. Hovorím si, to znie ako infúzia, bude to tekuté a bude to skvelé. Jasné, že v mozgu som si vymyslela príbeh, že “infusion” je nejaká limonáda. Áno, priveľa fantázie občas škodí…

Čašník sa ma pýta, či chcem citrónovú infúzku, tak som mu prikývla, že jasné, jasné, citrónová limonáda, tú kedykoľvek.

Dostala som čaj! Akože pekne naservírovaný, citrónový, tak si vravím: “Tak už aspoň vieš, čo je infusion!”

Vyšľapala som na hradby, ktoré sú charakteristické pre Malagu. Svieti slnko, tak som skoro plakala od šťastia, že po mesiacoch si dávam slnečné okuliare a už som aj vďaka slovenskej hmle a zime zabudla, aký je to pocit. Bohovský! Na hradby vedú milióny schodov a stále len do kopca… (to dá rozum)… v polovici som sa chcela zvrtnúť, že ja som sem neprišla na turistiku, ale potom si hovorím: “Nevzdávaj to. Keď si sa sem vybrala, tak to vyšľapeš!”

Bola som v galérii Centre pompidou, pekné, akurát keď som ako jedno z diel uvidela na stene lopatu na odhŕňanie snehu, tak si hovorím, že asi až taká fanynka moderného umenia nie som. Poslala som tú fotku mužovi a on mi odpísal: “Dones domov, teraz sa hodí, lebo tú našu som zlomil.”

Jedz, vnímaj, teš sa a zmeň obrázky Dlho som

Jedz, vnímaj, teš sa a zmeň obrázky

Dlho som nič nenapísala, lebo som nemala čo… nejako som bola bez energie a neviem, čo za to mohlo. Či to bolo vyčerpanie, hormóny alebo fakt, že nášmu pudlíkovi Hugovi bolo horšie. Zima nie je pre mňa a keď som treskla na ľade ako vrece zemiakov, pochopila som, že musím niečo urobiť.

Kúpila som si letenku do Malagy, zabookovala hotel a včera večer som sama doletela do Španielska. Áno, sama, pretože som cítila, že chcem byť sama so sebou. Znovu sa spojiť so sebou (ježiš, to znie tak sporituálne, ezotericky a šľahnuto), ale v skutočnosti potrebujem chvíľu pre seba. Prechádzať sa, vychutnávať si dobré jedlo, vidieť slnko a farby a nič neriešiť.

Byť v stave flow, to je aj také moje predsavzatie do tohto roka. Neriešiť to, čo zmeniť nedokážeš, netrápiť sa kvoli tomu, čo je nepodstatné, vnímať, čo robíš a mať v živote viac radosti a pokoja než nervov a napatia. Vnímať farby, chute, vone, krásu… taký reset, ktorý podľa mňa každá z nás občas potrebuje.

Dnes som mala pekný deň. Pokojné raňajky v historických uličkách a ja si vychutnávam sendvič so španielskou šunkou. Je pravda, že čašníčka mi zle rozumela a namiesto kafe late mi dala zelené matcha late, ale veď dobre… aj keď som pochopila, že káva je káva a matcha za mňa vždy bude len matcha a zabite ma, ale mne to fakt chutí ako žaburina.

Prešla som 23 tisíc krokov, bola som v múzeu Pabla Picassa, obedovala som vyprážané sardinky a jedla som pri mori také maličké croissantíky s pistáciami a bolo mi fakt dobre. Dobre, dvakrát som otočila Desigual, lebo tam mali polovičné zľavy, ale fakt bolo dobre. A nech to čert vezme, že ma bolia nohy…

Zastavila som sa, nadýchla som sa a zistila som, že k svojmu životu potrebujem krásu, umenie, radosť a pokoj a že to, čo nás dáva dole, je vlastne to, keď sa odpojíme od seba, keď sa prestaneme vnímať, keď tlačíme na seba, ako a čo by sme mali, hoci to tak necítime a keď ideme na výkon a nie na zážitky.

Tak čo dámy, ste už vo vianočnej nálade? Po

Tak čo dámy, ste už vo vianočnej nálade?

Poviem to veľmi jednoducho. Každý rok si hovorím, že si vychutnám adventné predvianočné obdobie, že si naplánujem všetky vianočné trhy široko ďaleko, že budem vypekať ostošesť a že sa postretávam so všetkými kamarátkami.

A teraz poďme na realitu.

Dnes som zistila, že už v stredu (áno, najbližšiu stredu) sú Vianoce. Skoro ma trafil šľak. Doteraz som lietala a zháňala vianočné darčeky a penila som, že v nákupných centrách nemám kde zaparkovať. A všade je tak veľa ľudí, že minule mi už prišlo zle z toho vydýchaného vzduchu. Nevadí, nadýchala som sa vonku čerstvého.

Tento rok som darčeky poňala v štýle - “Ideme zachraňovať knižný svet, aby ľudia vďaka umelej inteligencii nesprosteli a aby čítali.”

Špeciálne som si dala záležať na sestre a na švagrovi, ktorým som kúpila knihy, ktoré ich úplne vystihujú. Oni knihy milujú. Chvalabohu!

Švagor je lekár a je večne naštvaný, že cez sviatky musí mať službu. Niekedy sa tvári, že ide na popravu. A tak dostane knihu s názvom “Už zase sloužím o Vánocích.” Sloužím, nie súložím, to je poznámka pre dámy, ktoré nevidia na displej.

Sestra tento rok oslávila 50- ku, takže logicky dostane knihu “Padesátkou z kopce”, že veď trochu humoru nezaškodí a nech si nemyslí, že má tridsať, však?

Včera sa normálne naštvala, keď som videla reportáž, že nejaká Japonka sa zosobášila s umelou inteligenciou, lebo ju vraj tá inteligencia požiadala o ruku. Hovorím si, že svet je v prdeli, vo veľkej, ale možno to ešte dokážeme čítaním tých kníh zachrániť, aj keď neviem, neviem… ale rozdychávam to doteraz.

V každom prípade, koláče ešte nemám napečené, ale nestresujem sa, lebo mám istotu v mame, ktorá už fičí v pečení, ako keby bola vo finále Pečie celé Slovensko. Ja prispejem svojimi vanilkovými rožkami a dúfam, že mi nikto nepovie, že vyzerajú ako zmrazené jaternice a šuhajdami, ktoré som apropo nikdy nerobila.

V každom prípade, teším sa, keď sa svet na chvíľu trochu spomalí a keď Vianoce budeme tráviť všetci pokope a nebudeme večerať s umelou inteligenciou, ale s tými, ktorých máme radi.

Užívajte vianočný čas🎄

Foto: @valeria_photography_ochodnicka

Sezóna vianočných trhov odštartovaná alebo…

Sezóna vianočných trhov odštartovaná alebo… ako som letela domov

Mužovi som drásala nervy, že chcem spoločenské vyžitie, vianočné trhy, a tak sme sa dnes vybrali do Bratislavy. Odštartovali sme vianočné trhy a nech som si to akokoľvek romanticky predstavovala, normálne ma až omráčilo to kvantum ľudí.

Predierali sme sa, hľadali sme sa, normálne som sa cítila ako na Times square v New Yorku. Dali sme si vianočné dobroty, ja lokšu s pečienkami a on cigánsku pečienku. Pamatám sa, že keď som neterinmu frajerovi - Nemcovi vysvetľovala, že slovenská špecialita je gypsy liver, tak skoro onemel, lebo si myslel, že my tu asi jeme cigánov.

Samozrejme, ešte sme si dali štrúdlu, kávu a ako sme tak sedeli na káve, moj muž cez kamery kontroloval naše pudle. Biely kardiak ležal bez pohnutia v predsieni, na čo si moja fantázia vydedukovala, ze asi je mŕtvy. Pred mužom som nedala nič najavo, nech si nemyslí, že mi šibe, ale kávu som nedopila a tak som zrýchlila krok k autu, že milovníci koní by to nazvali cválanie.

Prišli sme domov, pudle živé, uštekané, my šťastní ako blchy. Začína sa advent a všetko je tak, ako má byť. Trhy odškrtnuté, vanilkové rožky a medovníky upečené, svetielka svietia a ja si hovorím, že advent nie je na to, aby sme sa stresovali, ale aby sme spomalili.

Raz za rok si to predsa možeme dovoliť.

#vianoce2025 #vianocnetrhybratislava2025

Perimenopauza mi úplne zmenila pohľad na jednu p

Perimenopauza mi úplne zmenila pohľad na jednu pesničku…
Rišo Müller v „Milovaní v daždi“ vôbec nespieva o romantike.
On spieval o nás – ženách po 45-ke. 😂🔥

#perimenopauza #slabikarprezenu #žena

Load More Follow on Instagram