Video - Slabikarprezenu.sk

Video

My little slice of the interweb to share outfits, good shopping deals, recipes, and much more.

Bored at Work?

vlog / 5 Feb 2021

My summer Patio Transformation

Revive Presentation Center, Multi-Family Condos

Inside the big business of being a social media influencer

My Holiday DIY Tips & Tricks

Life As A 25 Year Old Millionaire

My thoughts on leadership

instagram:

@slabikar_prezenu

slabikar_prezenu

Žiadne klišé, len skutočné príbehy ženy po 40
Radosti a starosti (ne)dokonalej ženy
Ajurvédska medicína a strava
Blog spisovateľky Ľudmily Lenárovej

Nie je hanba sa nenaháňať Nie som myš, aby s

Nie je hanba sa nenaháňať

Nie som myš, aby som utekala pred ma mačkou a nie som ani perpetum mobile. Som žena, ktorá pracuje, ťahá dlhé výroby a mozog má stále v pohotovosti. Som obyčajná žena, ktorá cez rok zápasí so starosťami, ale si užíva aj radosti. A v lete vypína. Dobrovoľne a bez hanby.

Vždy som bola taká, že som sa bála vypnúť. Boli roky, keď som chodila na dovolenku s počítačom a behala po hoteli ako splašená, že kde majú najlepšiu wifi. Bála som sa zastaviť a povedať si: “Stop, teraz je čas na seba.” Bola som na nervy, tlstla som a moje zdravie išlo dole vodou.

Čím som staršia, o to viac milujem sama seba. Svoju myseľ, telo, život a čas. Viem, že už nemusím lámať rekordy a že moj čas je fakt moj čas. Už niekoľko dní si dovoľujem oddychovať a nehanbím sa za to. Trávim čas s blízkymi, cvičím, čvachtám sa vo vode, užívam si milovanú aromaterapiu a spím.

Dnes som bola so synovcom - s čerstvým maturantom na matcha latte. Minule som to skúšala urobiť doma a hoci som išla podľa receptu, vznikla z toho taká nechutná sračka, že skončila vyliata v záchode. Tá, ktorú sme si dnes dali v cukrárni v Zlatých Moravciach, bola skvelá.

Bola som som so sestrou v meste na nákupoch, na hrobe otca a starých rodičov a cestou sme natrafili na krásne pole so slnečnicami. Zastavili sme auto a tú krásu sme si odfotili. A potom sme išli okolo gymnázia, kam sme chodili a mne prišlo strašne ľúto, že už je tá doba preč a že aspoň na rok by som sa tam znovu chcela vrátiť ako študentka.

Bol to pekný deň. Jeden z tých, ktoré vnímate a poviete si: “tento deň stál za to.” Je totiž veľa dní, ktoré len sú do počtu a ktoré prejdú len tak, že ich ani nevnímate. A ja som si dnes povedala, že skúsim si každý deň pamatať a nájsť v ňom niečo pekné, príjemné, aby už žiadny deň nebol ten, ktorý mi len tak prefrčí medzi prstami.

A leto sa može začať!

Tento týždeň si robím domácu dovolenku. Po niekoľkých mesiacoch nakrúcania vypínam a začínam leto tak, ako sa patrí. Nie, zatiaľ nie som “naložená” v bazéne, aj keď aj to mám v pláne. Ani nie som niekde pri mori, ale prosím pekne - upratujem.

Dnes som poupratovala konečne celý dom a leto milujem aj z toho dovodu, že možete všetko vyprať (rozumej všetky koberčeky) a oni sú raz dva suché. Pustila som sa do mravenčej roboty a tešim sa z toho, pretože si hovorím, že poupratovaný dom znamená novú energiu.

Neviem, ako to máte vy, ale ja počas upratovania zisťujem o sebe, že som buď zberateľský typ, alebo začínam trpieť Alzheimerom. Tak napríklad dnes som zistila, že knihu Koniec prokrastinace mám 3- krát, takže zjavne ma trikrát natoľko očarila, že zakaždým som ju kúpila, ale zároveň by som si asi mala nasadiť niečo na pamať, lebo normálne to rozhodne nie je.

P.S. Aj keď ju mám trikrát, zjavne nezabrala, lebo stále som sa nezbavila občasnej prokrastinácie.

Ďalej som zistila, že kto vie, či mojou tajnou túžbou nie je otvoriť si lekáreň, pretože toľko výživových doplnkov, čo sa nachádza v skrinkách, to asi ani Boh nevidel, ako by povedal moj nebohý otec. Paradoxom však je, že zakaždým, keď sa nechám zlanáriť na niečo nové, tak to prvý týždeň užívam a potom na to zabudnem, vykašlem sa a ide to do zabudnutia. Dnes som to všetko povyhadzovala a dala som si závazok, že okrem acylpyrina už nič nekúpim.

A ako to máte vy?
Tiež ste zberateľky? 😂

Znak na dovolenke toho, že už nie si najmladšia

Znak na dovolenke toho, že už nie si najmladšia

▶️ namiesto oblečenia a kozmetiky kupuješ varešky a utierky

Ja už fakt asi starnem. V myšlienkach som sa presunula do obdobia, keď som mala dvadsať a na dovolenkách som “lovila” módne výstrelky a tu ho máš, o 25 rokov neskor chodím po obchodoch, obdivujem keramické varešky a vyšívané utierky a kupujem ich, lebo sa zídu do kuchyne. V dvadsiatke som kuchyňu videla akurát len ráno, keď som si išla uvariť kávu a na to by som teda varešku nepotrebovala. Ach jaj, to je doba…

▶️ namiesto tamojších mužov obdivuješ tamojšiu kuchyňu

No jasné, že keď som bola mladá, slobodná, tak za najvačšie kultúrne pamiatky som považovala pekných tamojších mužov. A teraz mi to ani nenapadne… samozrejme, je to tým, že na dovolenku chodím s mojím mužom, že áno a za druhé, fakt starnem, pretože rozhodne viac viem oceniť tamojšiu gastronómiu a do tej sa viem stále bezhlavo zamilovať. Netestujem chlapov, ale to, kde majú najlepšie cestoviny carbonara a najlepšiu pizzu. Ak budete chcieť, poviem.

▶️ namiesto nočných žúrov máš večierku o 22.00

Buď som ja vadná, alebo starnem, ale vážne na mňa ide únava. Stokrát sa pýtam sama seba, prečo sa tak rýchlo stráca energia a prečo už nemám vrtuľu v zadku. Neviem, asi je to fakt vekom a to platí aj na dovolenkách. Hodiny na slnku dajú zabrať, desaťtisíc krokov, veď to je čistá únava. Žiadne divoké párty dnes už nehrozia. Práve naopak, milujem pokoj, spánok a pohár dobrého vychladeného prosecca.

Deň č.4 - Dovolenka sa končí a ide sa do reali

Deň č.4 - Dovolenka sa končí a ide sa do reality! Pomoc!

Posledný večer v Toskánsku bol v znamení neuveriteľného pokoja. Našli sme ubytovanie “na samote u lesa”, teda v tomto prípade “na samote vo viniciach.” A keď raz budem mať plné zuby všetkých a všetkého, tak sem prídem na dva týždne a budem tu len sedieť a kochať sa.

Mali sme skvelú večeru, akurát zisťujem, že ešte máme nedostatky v rámci talianskej kuchyne. Teda mne to až tak neprekáža, ale zato moj muž… najprv sme si objednali pláto s prosciuttom, so syrom a s medom. To bolo v poriadku. Následne sme si dali domáce cestoviny, akurát že Taliani to niekedy majú len ako predjedlo.

Keď nám čašníčka priniesla cestoviny, v mužových očiach som videla sklamanie.
“To tak málo?,” spýtal sa.
“To sú domáce cestoviny, tie ťa zasýtia,” snažila som sa ho utešiť, no vedela som, že táto porcia je pre neho niečo, ako keby som mu sľubovala na večeru párky a nakoniec mu naservírujem len polovicu párku.

Nedali sme na sebe nič znať a moj muž tajne dúfal, že dezert mu to vynahradí. Časňíčka mu ponúkla klasickú panna cottu a potom niečo, čo malo dlhý názov, veľa o tom rozprávala a z rozprávania to vyzeralo veľmi fajn.
“To si dám,” pousmial sa moj muž očakávajúc prinajmenšom trojposchodovú tortu.

Výbuch smiechu. Myslela som si, že spadnem z tej masívnej drevenej stoličky, keď mu priniesli jeho vysnívaný dezert.

V Taliansku sa to volá cantucci. V skutočnosti sú to mandľové strašne tvrdé sušienky, ktoré sa namáčajú do rumu. Tak tvrdé, že ak by som sa do toho zahryzla, tak by som mohla prísť o moje zirkónové zuby. Muž bol veľmi smutný, ale zabojoval.

Hrýzol, tváril sa, že je to skvelé a na oko si pochvaľoval.
“Fajn, tal od teraz dostaneš doma tvrdé sušienky ako dezert a nebudeš frflať,” oznámila som mu so smiechom. A aby som to zaklincovala, tak na benzínke cestou domov som kúpila dva balíky jeho slávneho dezertu cantucci, že keď mu tak chutilo, nech ho má aj doma po ruke.

No, náš výlet sa skončil a zajtra šup do reality, ide sa do práce. Doležité však je, aby v nás príjemný pocit zostal dlho a aby nás už zajtra nikto nenaštval.

#toscany #montalcino #kazdadovolenajednouskonci #toskansko

Deň č.3 v Toskánsku - Montalcino alebo… chcem

Deň č.3 v Toskánsku - Montalcino alebo… chcem tu zostať

Dnes sme sa presunuli do Montalcina, čo je mestečko v hradbách a práve táto toskánska oblasť je známa tým, že sa tu vyrába slávne víno Brunello. Priznám sa, že ja poznám len tri druhy vína - biele, červené a ružové, takže som si to musela pred cestou naštudovať.

Vonku 32 stupňov, prechádzky po meste dali zabrať tak, že sme fučali a tak namiesto prechádzok sme sa snáď každých 50 metrov zastavili v nejakej reštaurácii. Takýto program sa neuveriteľne páčil mojmu mužovi, pretože sa aspoň všade mohol najesť a ja zisťujem, že keď ste s mužom na dovolenke, tak najdoležitejší program je - čo budeme jesť a najčastejšia otázka je - nie sme ešte hladní? Hlavne to množné číslo ma občas vytáča a vtedy mu vysvetľujem, že MY nemáme jeden žalúdok a nie sme jedno telo.

Po ceste sme sa zastavili v predajni s vínami a moj muž bol už tak rozšafný, že by už len ďalšie vína kupoval. Nakoniec kúpil ešte dve Brunellá a keď chcel kúpiť paťlitrovú fľašu, tak som mu musela prezradiť tajomstvo - Nie si vinár. Prišla som na to tak, že keď ochutnával Brunello 2020, pýtam sa ho: “Čo cítiš?.”
“Alkohol,” odpovedal mi.
A tak je snáď nad toskánske slnko jasné, že odborník na víno z neho nebude. Ibaže by sme sem prišli ešte aspoň desaťkrát.

#montalcino #italy #toscany #brunello #brunellodimontalcino

Deň v Toskánsku č. 2 alebo… víno, veľa vín

Deň v Toskánsku č. 2 alebo… víno, veľa vína a 34 stupňov k tomu

Dnes sme sa s mojím manželom vybrali do viníc. Navštívili sme slávnu oblasť Chianti. Povodne som si na tento výlet chcela dať tyrkysové šaty, ktoré som si pred pár mesiacmi kúpila v Taliansku, ale nikdy predtým som ich nemala. Obliekla som si ich a moj muž skonštatoval: “Veď ti vidieť nohavičky, veď to sú šaty asi na pláž.”

Pozrela som sa do zrkadla. Boli to ako cisárové nové šaty a vtedy som pochopila, že ak nejaké šaty nemáte ešte “odskúšané”, neberte si ich na dovolenku.

Zakotvili sme v niekoľkých vinárstvach. Z každého sme odchádzali smerom k autu s niekoľkými fľašami, ktoré sme nakúpili, pretože… “tak dobré víno sme ešte nepili”. Aj keď je pravda, že cena tohto vína sa začína na viac ako 20 eur za fľašu a ja som len skonštatovala, že zlatá frankovka modrá za pár eur. Ale víno vážne chutilo.

Vonku bolo 34 stupňov a miestami sme od horúčavy skapínali, ale keď už sme v Toskánsku, tak do čerta niečo vydržíme. Len raz sme sa pochytili, keď moj muž povedal: “Myslel som si, že budeme posedávať v reštauráciach, ale ty ma tu vláčiš po historických mestečkách.” Bejby nebude sedět len v reštikách, bejby bude behať po histórii. V duchu som si pomyslela: “Si športovec, vydržíš aj 34 stupňov.” Nakoniec sme zakotvili v reštaurácii, kde sme si dali prosciutto a syry, ku ktorým servírujú marmeládu a táto kombinácia fakt chutí, takže od teraz syr už len s džemom.

Nakoniec sme sa ukľudnili, keď sme prišli do nádherného súkromného vinárstva, kde sme sedeli medzi viničmi (inak tiež ich striekajú proti chorobám) a olivovníkmi a popíjali vínko. A hovorili si, že fakt tie romantické filmy z Toskánska sú pravdivé, pretože presne tak krásne, ako je to na obrázkoch či vo filmoch, je to aj v realite. ❤️

Výlet do Toskánska alebo… s mužom na cestách

Výlet do Toskánska alebo… s mužom na cestách

Nedávno sme pozerali na Netflixe krásny film Toskánsko a popri tom moj muž nahlas vyslovil veru: “Niekedy tam musíme ísť spolu.” No nemal to hovoriť nahlas, pretože hneď som kopla do vrtule a o 5 minút stál pred rozhidnutím, či može v ten a v ten termín.

Všetko klaplo a dnes v noci sme sadli do auta a smer Toskánsko. Moj muž šoféroval, ja som spala a okolo desiatej sme zakotvili v San Gimignano. Nádherné mestečko medzi vinicami. Sadli sme si do reštaurácie, ale čo čert nechcel…

Hneď vedľa bol obchod s cyklistickými potrebami, takže jasné, že sme sa na chvíľu cítilk ako pán a pani Saganovci. Po jednom proseccu som mala pocit, že od teraz budem všade chodiť len na bicykli, tak som si nakúpila oblečenie Giro di Italia či ako sa to hovorí a strašne som zvedavá, koľko výhovoriek dám, keď budem musieť sadnúť na bicykel.

Vonku bolo pekelne horúco a moj muž básnil len o cestovinách, prosciutte, tak sme zakotvili v reštaurácii. Nie v jednej, pretože moj muž je takmer stále hladný. Iba raz, keď sme po obede prechádzali okolo obchodíku, kde bolo obrovské stehno prosciutta, povedal: “Ježiš, to nedám, som prežratý.” Na to som mu povedala: “Ale veď ja som ti ho chcela len ukázať, nie aby si ho celý zjedol.”

Prvý deň v Toskánsku je ako z filmu a zistila som, že mám doma superhrdinu, ktorý nielenže celú noc šoféroval, ale ešte so mnou behal aj po výletoch. A dokonca zajtra súhlasil, že pojdeme do Pisy, lebo som mu vysvetlila, že tá šikmá veža sa može kedykoľvek zrútiť a bola by škoda ju nevidieť, kým ešte stojí.

Tak dobrú noc z Toskánska a ak hľadáte tip na príjemných pár dní v krásnom Taliansku, odporúčam všetkými desiatimi👍

#sangimignano #toscany #italy🇮🇹❤️

O tom, ako zabúdame ďakovať Včera sme sa stre

O tom, ako zabúdame ďakovať

Včera sme sa stretli s kamarátkou Lenkou. Pochválila som ju, že je dobre oblečená a pene vyzerá. Fakt jej to seklo! Ona je totiž bohyňa v kombinovaní oblečenia. Poďakovala mi a keďže zbožňujem naše múdre rozhovory, hovorí mi:
"Všimla si si, že ľudia sa prestávajú chváliť jeden druhého a ďakovať?," spýtala sa ma.
"Jasné, že všimla, pretože všetko berú automaticky," odpovedám jej.

Zamyslela som sa nad tým, ako mi nedávno jeden môj známy zavolal. Keď som uvidela jeho číslo, pýtam sa sama seba: "Čo zase tento potrebuje,"
Zdvihla som telefón, preventívne podráždená.
"Ja som ti len chcel poďakovať za to, že si pre mňa minule urobila tú a tú vec," no skoro mi telefón z ruky vypadol, pretože za tie roky som zvyknutá, že ľudia milujú otravovať, keď niečo potrebujú, ale keď majú poďakovať, tak akosi im ochrnú ruky, že nemôžu zavolať.

Bola to banalita, čo som pre neho urobila.
Zostala som v šoku.
"Vážim si, že mi ďakuješ, nestáva sa to často," povedala som mu.
"Ale mňa tak vychovali," povedal.

A tak sa zamýšľam nad tým, že ľudia by mohli viac ďakovať, pretože na to zabudli. Brať vie každý, dávať už zabúdajú... Rovnako to platí aj s komplimentami. Každej z nás padne, ak jej niekto povie, že tie šaty jej pristanú, že dobre vyzerá... Chápem, že doba je taká, že muži sa to boja kolegyniam hovoriť, lebo všetci sú zblbnutí zo sexuálneho harašmentu a neviem čoho, ale do šľaka, ak si prestaneme dávať komplimenty, tak rovno nech sa z nás stanú stroje!

Takže ďakujte a chváľte ľudí, ktorí sú okolo vás, ak si to zaslúžia a ak to vy tak cítite. A naučte aj iných, že poďakovať nie je hanba, ale slušnosť. A že keď vieš prosíkať, keď niečo potrebuješ, tak máš gule na to zdvihnúť telefón (prdel ani nemusíš) a poďakovať.

Load More Follow on Instagram